Historie OI!
Vydáno dne [26.04.2003] / rubrika [Kultura]
(převzato ze zinu Uličník OSKAr, omlouvám se, že to není v češtině, ale nechtělo se mi to překládat. Snad každý slovenštině rozumí :)
Toto je príbeh o Oi! - hnutí mládeže ktoré bolo asi najviac nenávidené, bolo naň najviac nadávané a bolo aj najviac nepochopené. Hudobný a politický establižment, ktorý vždy Oi ignoroval sa ho po katastrofe v Southale snažil upáliť. Každý koncert je zakázaný a vyzerá to tak, že singel 4 Skins sa bude predávať len poštou. Či je to koniec, alebo začiatok ukáže až čas.
Keď k tomu prišlo bolo/je pre nich Oi príliš skutočné. A toho sa boja, lebo to nemôžu zobrať a spraviť z toho doplnkový nedežný odhadzovatežný odpad ako z punku. Punk bol predurčený na to aby bol hudbou ulice, ale bol plný umeliny, pseudopunkov, pretvarovačov, zkomerciovalizoval sa a bol zneužitý a zradený "priekopníkmi". Na rozdiel od toho Oi bolo vždy hntím robotníckej triedy.
Oi vzišlo z punku a zo skinheadu. Bolo/je to hnutie punkov skinheadov, "tearaways", a rebelov, mládeže ktorá nie je prispôsobivá. Novinári sa to snažili vysvetliť ako "len skiheadi" a v ich očiach sú všetci skinheadi nacistami. Pravda je taká, že väčšina skinheads nenávidí všetkých politikov.
Určite ani vydavatestvo Babylon Books ani ja nechceme mať nič spoločné s fašizmom. Podobne sú na tom skpiny a väčšina fanúšikov. Teoreticky by Labouristi mali byť našoustranou, ale oni u nie sú robotnícka trieda. V praxi nás oni sklamali najviac, lebo nám toho tak veža slubovali.
O Southalle si povieme neskôr, ale sranda je, že po ňom sme dostali nálepky zo všetkých strán.
Komunisti nás nazývajú nacistami. Čierny, Židia, Pakistanci a žavičiari z Oi sa na tom smejú. A teraz nás nacisti nazvali komunistami, keď v praxi by komunistický režim zničil rebelantského ducha Oi a rovnako bz to spravili aj nacisti.
Vežkým problémom hnutia bola rivalita futbalových fanúšikov - ale bol to problém s ktorým sme bojovali a vyhrali. Ale srať na všetkých politikov a boje. Oi bolo/je o mládeži ulice, mestských rebeloch ktorý sa zabávajú a majú čo povedať. A hudba bola/je ako táto mládež - hlavne drsná a nespútaná - najvzrušújúcejšia hudba aká je k mániu, najpravdivejšia. Prvé naozajstné pouličné hnutie od čias skinheads z r.´69. Long Live Oi!
Na Oi bolo útočené zžava, sprava aj zo stredu verejnej mienky, pravdivo aj klamstvami. Útočili tí, ktorí tomu naozaj geniálne rozumeli, útočili tí ktorí by sa mali vyznať lepšie a aj tí ktorí o tom nevedeli nič. Prečo?. Poviem vám. Preto, lebo väčšina žudí sa bojí všetkého nového a toho čomu nerozumie, alebo čomu nechce rozumieť. Taktiež vežká časť hnevu a nenávisti cíteného voči Oi je založená na klamstvách a výmysloch ktoré vzpustili rôznz žudia a organizácie pre svoje vlastné zámery. Nezaujímajú sa o mládež o hudbu alebo o skupiny, tak sa ani mz nezaujímame o nich, ignorujeme ich propagandu a politiku a oni pôjdu preč, lebo Oi nie je politikou žiadnej strany - je to antipolitika, je to beat ulice, je to zábava, napriek faktu že Maggie Thatcher a konzervatívna vláda sa nás snažia zbaviť užívania si života. Samozrejme pesničkz sú vežmi nahevané a násilné (taký bol punk), hudba je tvrdá, rýchla a agresívna (taký bol punk). Oi je proti establišmentu, je tiež pre a proti tým istým veciam ako bol punk. Oi je newpunk, či sa im to páči alebo nie, Oi je tu a má šancu vyrásť do toho do čoho mal kedysi vyrásť punk - do hudby robotníckej triedy hranou robotníckymi skupinami pre robotnícku mládež a ver mi ak sa to zmení alebo ak to stratí svoj smer budem prvý, Kto Oi opustí, tak si pamätaj hlas roku 1976: NENASLEDUJ ŹIADNYCH VODCOV!
NIET ZEME...NÁDEJE A SLÁVY.
Zem nádeje a slávy...to je poriadne odporný vtip, čo? Nie je to vôbec zelená a príjemná zem to miesto kde žijeme, v Thatcherovej Británii ´81, v tejto šedej netónovej džungli alebo v nových spustošených mestách, so skoro 3 miliónmi nezamestnaných. "Zem hodná hrdinov" ako to sžubovali po poslednej vojne našim rodičom, kde leží? Sme stále rozdelená zem, tí čo majú atí čo nemajú..
Všetci politici, miestni aj štátny, malomeštiaci, S.P.D., väčšina z nich vlastní dva domy a posiela svóje deti do exkluzívnzch gzmnázií a nechávajú si hovoriť robotnícka trieda, a tz a ja chodíme do preplnených škôl kde je máloučitežov a keď ju skončíme nemôžeme nájsť prácu a niešte majú tie nervy nám hovoriť, že nám rozumejú a vyplakávajú svoje krokodílie slzy v TV, ale nestarajú sa, nevšímajú si, nežijú v mestských blokoch, žijú na predmestiach v zeleni. Áno naozaj je to krvácajúca zem nádeje a slávy a vždy bude rovnaká. Labouristi chcú vaše hlasy, hlasy miliónov robotníkov, ale nechcú abz tieto miliónz mali čo povedať za seba. Kedy si naposledy videl v TV politika hociktorej strany ktorý robí na stavbe alebo je šoférom a žije v mestskej ubytovni a má nezamestnané decká alebo robia len na krátkodobe úväzkz v továrn? Nikdy! Je mi žúto. A pamätaj siLabour Párty - hlas robotníckej triedzy - to je smiešne, niet takej stranz ktorá by za nás hovorila - všetko sú to zradcovia. Ach áno, Tory Párty (konzervatívna strana) tí ani nevedia, že jestvujeme, hlavne v mierových časoch. Poznajú nás len vtedy, keď chcú aby sme išli bojovať a zomierať v ich vojnách. Thatcherová a jej žudia by zase radi zaviedli povinú vojenskú službu a keď kopneš do auta, tak ti chce dať 3 mesiace tvrdého žalára, áno konzervatívci, my vás užpoznáme.
Hej, my sme záloha v ich rách o moc, my sme tí čo sú za všetko vinný, mz žijeme ale v reálnom svete, prežívame ozajstnú "drámu" nezamestnanosti, pouličného násilia a oni o tom rozprávajú akoby boli expertami na všetko, na veci ako je zločinnosť mládeže alebo rasové nepokoje, áno, tie posledné nepokoje v Brixtone a v Liverpoole neboli rasové, čiernz a bielz robotníci a nezamestaný tam stáli bok po boku proti polícií, vláde a establišmentu a to je to čo ich hnevá, sila ktorú to naberá, lebo po celej krajine sa čierni a bieli rozhodli držať viac spolu, nie biť sa medzi sebou. Biela robotnícka trieda toho dokáže viac keď sa spojí s čiernou robotníckou triedou než keby sa spojila s bohatími bielymi malomeštiakmi. A toho sa boja tí u koryta.
Rozprávajú o zločinoch,nezamestnanosti, ghetách z komfortného TV-štúdia a potomp potom po pár ginoch s tonikom ich šoféri zavezú domov na bezpečné predmestie. Stále počúvame o chudobných čiernych a čo chudobný bieli, ani tí nič nemajú, chcú medzi nás vraziť nôž, ale hudba Two Tone a jej skupiny spravili pre čierno-biele spojenectvo viac dobrého než "Úrad pre rasové vzťahy".
Oi - hudba je na scéne, robotnícka hudba pre robotnícku mládež a je to teraz to isté ako keď punk prvýkrát explodoval, nové, čerstvé nahnevané skpiny plné pouličné beatu vznikajú všade a keď to nedojebú malomeštiacky módny pózeri a predmestskí rebeli ktorí naskočili do punkového vagónu a zničili ho, poznáš tých módnych pózerov ako je Tom Robinson a všetkých tých napodobňovačov Jimmy Purseya, mamičkinych malomeštiackych chlapcov ktorý chceli byť mestskými teroristami. Áno, ak sa Oi udrží čisté od žudí tohto typu bude stále šlapať, lebo Oi nechce hviezdne výlety.Chce skupiny ktoré pijú a rozprávajú sa s fanúšikmi, lebo vieš, že bez fanúšikov sú skupiny odjebané a fanúšikovia bez skupín tiež.
SKA DO OI!
Tí ozajstní skíni prvého obdobia (´69) počúvali a tancovali na ska/reggae a to najlepšie stále nájdete na ranných albumoch Tighten Up vydaných nakladatežstvom Trojan, je to stále tu astále vežmi populárne aj u novej vlny skinheads, ale sa to ťažko zháňa. Obžúbencami týchto dní boli mená ako Judge Dread, Desmond Dekker, Prince Buster, Pioneers a Upsetters...Väčšinu tejto hudby hrali čierny hudobníci, okrem J. Dreada, vežkého bieleho ex-vzhadzovača zo Soha. Potom prišla skupina ktorá sa obliekala a vyzerala ako skíni, bola to mladá biela kapela SLADE. Boli prvou skinheadskou skupinou, chvížu boli hviezdami a ešte stále tvrdo šlapú aj keď s iným výzorom.
Ale skupinou ktorá naozaj zažiarila pri návrate skinheads boli Sham 69, ktorí pozbierali veža futbalových prívržencov a viedol ich istý Jimmy Pursey. Vysoko v rebríčku tiež musia byť Angelic Upstarts a Cockney Rejects ktorí boli uznávaný skinheadmi, ozajstnými punks aj "herberts". Ale skinheadi ž boli na ceste preč keď prišli Two Tone skupiny ako Madness, Specials, Beat a opäť Judge Dread a tak chodili skíni tentoraz s Mods a Rude Boys a to nás priviedlo k Oi čo je zmiešanina skinheads, punks, ex-mods,ex-rude boys a bohvie čoho ešte, inými slovami - hudba ulice, rebelantská, pre punkových "herberts" všade. Oi je rock, futbal, pivo, sex, koncerty, sranda, vracanie úderov, je to náš život, náš svet, náš životný štýl.
SKINHEADI A MÉDIÁ
Skinheadské hnutie bolo napádané zo všetkých strán, najviac zo všetkých doterajších hnutí a mód. Punk mal na svojej strane aspoň väčšinu hudobnej tlače a žavé krídlo médií, ale skinheadov a Oi! sa z výnimkou Sounds a nedávno The Guardian nikto nezastal. Jedným z dôvodov je, že Oi! nie je ako punk, ale je to ozajstné hnutie robot. triedy. A toho sa boja žudia u koryta. Ale skinheadi idú svojou vlastnou cestou, nepotrebujem aby mi niekto hovoril čo si mám myslieť lebo viem, že väčšina skinheads sú nezamestnaný, zle bývajú a to, že atómové bomby sú zlé viem tiež, a nepotrebujem preto nosiť odznak C.N.D. aby som to dokazoval. Alebo nosiť odznak R.A.R. /rock proti rasizmu/ aby som dokázal, že som proti rasizmu. Podporujem dve skupiny, a tie spravili viac pre rasovú harmóniu než ktorýkožvek vládny zákon alebo Úrad pre rasové vzťahy, kde platia tučných úradníkov ale nerobia nič pre mládež. Mojim najlepším kamošom je čierny anglický indián a sme najlepší kamoši už od škôlky takže nemusím nosiť krvavé odznaky, alebo chodiť na pochody s Petrom Hainom, aby som dokázal svoj postoj. Ten je jasný.
BANK HOLIDAY MONDAY
Jeden z mála dní v roku kedy môžeš uniknúť s betónovej džungle mestského väzenia, je ďalší štátny sviatok – pondelok ráno. Keď sa zobudíš, cítiš sa ako väzeň ktorý má byť práve prepustený po dlhoročnom treste, lebo vieš, že toto bude tvoj deň, budeš slobodný a tešíš sa na to a nikto ti to nesmie prekaziť. Vstaneš, pustíš si album Tighten Up pre dobrú náladu, umyješ sa, práskneš si jedno pivko, zhltneš kus toastu, obuješ si bagandže a nahodíš leteckú bundu. Pichneš do vačku prachy, žuvačky a už niekto búcha na dvere, je tu zopár tvojich kamošov a už idete, je 9.15. Zvyšok chalanov stretnete na stanici Barking a už je z vás 300 členná súkromná armáda vo vysokých botách s krátkymi vlasmi. Čakáte na vždy meškajúcu britskú železnicu, v rukách plechovky s pivom a spievate si pochvalné pesničky pre West Ham United, áno tie vaše cockney – chóry, len trochu falošne. Je 10 a do vlaku pristupuje na každej stanici viac a viac robotníckej mládeže a nezamestnaných, robia si srandu z nažehlených turistov, sú to anjeli so špinavými tvárami, spreje striekajú a už sme tu. Stanica Southend, zdravíme uvítaciu partiu – chlapcov v modrom so psami, reportérov a fotografov s Fleet Street, TV kamery z TV novín – "Ahoj mami som v TV".
Krčmy sú otvorené, zamierili sme do najbližšej ale nechcú nás obslúžiť, tak ide ten najstarší najmúdrejší a najvyšší do ďalšej a berie so sebou fžaše a plechovky. Urobili sme rad pri pláži, pozeráme na teds ktorý sú dosť starí na to, aby nám boli otcami, zdá sa mi, že uviazli v časovej pasci, určite majú doma čiernobiele TV a nábytok z roku 1950. Opúšťame pláž, zahráme si trochu u automatov, hodíme očkom po miestnych kočkách, chceme sa trochu pobiť s bandou rockerov, ale tí ujdú a to nás tak nahnevá, že za nimi letia plechovky s pivom, hamburgery aj ryby s hranolkami, čo neskôr hladný trochu žutujeme. Sú 4 a je vežmi teplo, TV kamery by chceli nejakú action pre najbližšie správy, nejakú bitku na pláži, alebo násilie na ulici a chlapci v modrom si tiež chcú zacvičiť…Tak ideme všetci v stáde: reportéri, skinheads, punks, mastňáci, teds a samozrejme polícia. Je tu pár malých šarvátok, pár rozbitých hláv, ale nič moc, málo zadržaných. Kukni si ale zajtrajšie noviny, tlač to bude rozmazávať, mamička s tatkom sa budú strachovať pri TV a môžeš čakať titulky ako: "Zaveďte nazad do škôl telesné tresty", "Chceme povinnú vojenskú službu", áno to sú ich obžúbené slová. Je 7 hodím, krčmy sú otvorené, ale počujeme stále tie isté slová: "Je nám žúto, ale iba pre členov". Nie sme tu vítaný, je to naozaj k smiechu, veď nie sme z inej planéty, Londýn je odtiažto iba nejakých 30 míž. Pre nich sme ale votrelci a tak hneď telefonát a už sú tu antony, majáky, sirény. Policajti vyskakujú v bojových uniformách s obuškami a baseballovými palicami v rukách. Asi tu bude prímorský masaker, prvý špageti western zo Southendu, bude to boj ktorý nemôžeme vyhrať, nebude to férový boj. Hovoria, že máme 15 minút na to aby sme vypadli z mesta, na najbližší vlak, v rukách majú naše doklady, pár žudí zobrali. Goodbye.
Ale napriek tomu to bol dobrý deň, zmena, mal si pocit že niekam patríš a tak cesta späť je zábavou, smiech a spev víťazných futbalových piesní a rozprávanie príhod o našom zločinnom živote, o sexuálnych víťazstvách a krvácajúcich ranách. A vždy keď zastaví vlak, rozlúčime sa s pár novými kamošmi a vymeníme si priatežské nadávky s miestnymi sprievodcami, nič hnusné, len trochu srandy. Veď my sme "herberts" a nie zvieratá. Vlak zastane na stanici Barking, vypýtaš si telefónne čísla a bozky na rozlúčku od dievčat s ktorými si sa zoznámil, že sa stretnete o pár dní, aj keď vieš že asi nie, ale niečo sa povedať musí.
Je tma, sme nazad doma – akurát čas dať si posledných pár pív kým zavrú miestnu krčmu a porozprávať kamošom ktorí nešli, aký fasa deň zmeškali, plus niečo o kočkách a o chžaste. Krčmu zavreli, mal by si ísť domov ale nechce sa ti a tak ešte chvížu kecáš pri stánku z hranolkami, ale už si doma a chytáš depresiu – niečo o betónovej džungli, o horúcich letných nociach, vidíš mamu spať v posteli, tatko spí pred TV, veru tak nič sa nezmenilo, všade stará rutina, zhltneš toast a pohár čaju, ideš do svojej izby, žahneš si do postele a praješ si aby každý deň bol taký ako ten dnešný, ale vieš že nebude, vypneš svetlo a snívaš o tej peknej blondínke a o tom čo by ste spolu mali robiť.
NÁVRAT SKINHEADOV
Ako duchovia minulosti sa skinheadi vrátili do ulíc koncom r.1977 a poriadne sa rozrástli na širokú masu priaznivcov Sham 69. To bolo po tom čo punk stratil svoj smer a uchmatli ho malomeštiacký predmestskí víkendoví rebeli. Zmenil sa z beatu ulice na umenie predmestí, z hrozby sa stala obeť. A žudia ako Tom Robinson, ten malomeštiacky, liberálny hippie – typ ktorý si myslel, že keď si ostrihá vlasy a napodobní prízvuk cockney, stane sa hovorcom pouličnej mládeže. Ale peter Hain popu a miláčik plastikových punkov nemohol a nespravil bláznov z ozajstných punkov ulice, lebo tí môžu povedať, že on nebol jedným z nich a hžadali svojho ozajstného hrdinu, niekoho s kým by sa mohli stotožniť a tou osobou bol Jimmy Pursey ktorý so svojou skupinou Sham 69 bol zábleskom návratu skinheads. Odvtedy sa to rozrástlo Sham 69 nasledovali skupiny ako Angelic Upstarts a Cockney Rejects. Potom, keď sa ale Sham pohli smerom k svetu popu a Jimmy Pursey stratil svoju cestu, začali skinheadi trochu vymierať. Vtedy ale dostali životodarný bozk v podobe Two Tone skupín ako Specials, Madness, Beat a Selecter. Títo miešali ska – beat s rannými albumami Tighten Up a punkovým beatom vnútorného mesta a čoraz viac a viac skinheadov sa zjavovalo na scéne. A z fanúšikov Sham 69 a Two Tone vzišla mládež, ktorá chcela zakladať svoje vlastné skupiny a priviesť nazad ducha akého mal punk keď začínal: surovosť, hnev, hlasnosť a rýchlosť s tvrdými údernými textami proti establišmentu. Týmito novými skupinami je špička skinheadského revivalu: 4 Skins, Last resort, Infa Riot ako aj nové skupiny ako Business, Case a Conflict, ale nie je to len muzika pre skinheads, lebo posledné tri menované majú aj veža punkových prívržencov. Všetky tieto skupiny a stovky ďalších prichádzajú pod plášťom hnutia Oi! v celom národe, lebo Oi! nie je len pre Londýn a skinheads, je to pre celý národ, pre skinheadov a punkov všade, ktorý sa takto vrátili nazad ku koreňom punku, lebo nechcú počúvať rozriedenú hudbu hranú starou gardou. Oi! je nová vlna punku, nezávisle od toho čo hovoria kritici. Nie je to len móda a v ´81 je väčší dôvod na rebéliu než v ´76. Sme beat ulice, tentoraz naozaj.
SOUTHALL
Vežmi málo novín dalo hnutiu Oi! šancu vysvetliť prečo sa Southall prihodil. Či sme naivný, alebo nie, pre nás to bol len ďalší koncert, hoci možno že aj posledný. A istotne nikto neverí, že toto by sme chceli. Ako to povedal Garry Hitchcock: "Keby 4-Skins chceli rozbiť Southall, zobrali by na toso sebou 3 krát tožko žudí a nechali by doma baby a sopliakov."
Garry Johnson, básnik, antirasista z East Endu je očitým svedkom piatkových príhod. Videl ich takto: "Prišiel som do Lord Northbrooku o 6.večer aby som sa stretol s Business a cestoval s nimi do krčmy Hambrough na koncetr v Southalle. Myslel som si, že to bude normálny koncert. Skriňovým autom sme o pol siedmej dvadsiati odišli, z toho bplo 6 dievčat a len 3 boli skíni. Všetci sma sa dobre bavili a nečakali sme žiadne ťažkosti. Cesta bola dobrá, kým sme neprišli do Southallu. Už asi mížu pred krčmou boli na nárožiach skupiny Aziatov, flákali sa a čumeli na autá. Uviazli sme s autom v tom o čom sme si mysleli, že je to dáka tlačenica. Náhle, ale bez akéhokožvek dôvodu zaútočilo na naše auto asi 30 Aziatov, kričiacich : "Biela čvarga" a "Odjebte sa domov". Do auta začali tĺcť železnými tyčami a jeden z nich vytasil na manažéra BUSINESS niečo ako meč. Dievčatá to samozrejme poriadne vystrašilo, tak šofér naštartoval a pokračovali sme do krčmy po druhej strane cesty. Keď sme dorazili, bolo pred krčmou asi 20 vyholencov, 2 fízlácké autá, dodávka a asi 300 Aziatov na druhej strane cesty. Všetci sme vyskákali von a išli heď rýchlo do krčmy. Zistili sme, že sme boli poslednou skupinu, ktorá prišla. Atmosféra bola: "Sme v obkžúčení, ale nenecháme si pokaziť koncert." Kým skupiny hrali, zhromažďovalo sa vonku stále viac a viac policajtov a Aziatov. Atmosféra bola ale stále pekne srdečná. Všetko sa zmenilo keď dovnútra začali náhle dopadať kamene a fžaše a na krčmu zaútočili Aziati. Polícia ale stála pevne a Aziatov držala vzadu. Vnútri skinheadov krotili čašníci a manažéri skupín, aby sa nenechali vyprovokovať. A ak nakoniec skíni predsa siahli po odplate, stalo sa to potom čo dovnútra začali dopadať zápalné fžaše, keď na krčmu zaútočili Aziati zozadu a veža kamošov a kočiek bolo porezaných od črepov. Vonku to vyzeralo ako v Severnom Írsku, v strede boli policajti a na nich útočili – nie skinheadi jako to písali v novinách, ale Aziati zápalnými fžašami. Naozaj to bolo len preto, že skupiny išli hrať do Southallu, hrať fanúšikom z tejto oblasti? A prečo by nemohli? Je to predsa tiež súčasť Londýna a všetky 3 skupiny hrali aj vo štvrtiach ako Hacley, Canning Town, a ďalších mestách ako Manchester a Glasgow, kde je tiež vysoká populácia etnických skupín a bolo to bez problémov.
Nie je tomu tak ako píšu noviny, že Oi! je boj, masová vojna, biela sila a ani nič podobné, je to len punk druhýkrát v hre. Písali aj o letákoch, ale žiadne som tam nevidel. Prvý som zbadal až na druhý deň v krčme. Ďalšia vec: vnútri v krčme boli 4 západní Indiáni, ktorí chodia pravidelne na všetky koncerty Oi!, a to dokazuje že Oi! nie je rasová vec. Je to skresžované tlačou, ktorá tam nebola. Ja áno. Bol som tam od 20. hod. Nemôžem hovoriť o tom čo sa stalo predtým, ale o tom čo bolo neskôr môžem. Bol som napadnutý a napadli aj auto len preto, že osadenstvo bolo biele. Keď som odchádzal, žudia ktorí prechádzali okolo nechápali čo sa stalo, autá boli prevrátené, naše bolo rozbité…Všetci skinheadi ktorí neboli zbitý alebo neušli boli vedení v kolónach na vzdialené stanice, na neskorý vlak. Vo vlaku bolo každému naozaj zle z toho čo sa stalo, ale vládla tam radosť, že všetky 3 skupiny si zahrali a všetky hrali dobre. Dúfam len, že toto nie je koniec Oi!, lebo je tu tožko dobrých skupín, ktoré nemajú šancu zahrať si hocikde v Londýne. Dúfam len, že pravda vyjde najavo, lebo ozajstná pravda je, to viem iste – skupiny a fanúšikovia Oi! boli nevinný!
KONCERT V HAMBOROUGHSKEJ KČME V SOUTHALLE:
The 4 Skins, Last Resort, The Business.
Najprv vám musím povedať, že som sem prišiel kvôli hudbe a ničomu inému, takže sa zatiaž nebudem zmieňovať o tom čo sa stalo vonku, lebo som hudobný žurnalista a nie vojnový korešpondent, alebo politik. Viem len, že nevina sa na oboch stranách stratila vo vine oboch strán. Prvá skupina The business sú od koncertu ku koncertu menej popoví a viac Oi-ový. Zdrsnili svoje hladké rany tak rýchlo, že spevák a rodený frontman Micky Fitz už nevyzerá jako osamelý rebel v skupine dobrých chlapcov, lebo zvyšok kapely, hlavne gitarista Steve "Jones" Kent zlepšuje svoj pódiový prejav. Divákov poriadne nažhavili tretím kúskom, hitom Sham 69 – Tell Us The Truth, ale najviac si ich získali keď hrali svoju najlepšiu pesničku Suburban Rebes, čo by mal byť aj ich prvý singel. Zakončili to futbalovou Harry May.
Ďalšími sú Last Resort o ktorých publikum vie, že sú 100% čistým Oi!, spevák Roi ktorý sa delí o stred pódia s gitaristom Bilkom je v najlepšej forme. Má výzor mestského komanda na pódiu, nič nehrá, myslí vážne každé slovo, prežíva každú skladbu, ak by hlasová skrinka tohoto muža bola při výrobnej linke British Leyland, nezbankrotovali by. Hrajú všetky staré hitíky, pesničku s Clockwork Orange "Violence In Our Minds" hrajú lepšie než na platni a lepšie každý krát keď ju počujem. "Johnny Bardon" má oveža väčšiu silu jako na platni, novinka "King Of The Jungle" rozpútala ozajstnú búrku a potom je tu tá skladba ktorú ja nazývam hymnou – "Working Class Kids". Toto sa robí na pódiu, zatiažčo iná mládež si kupuje platňu Jimmiho Purseya za polovičnú cenu. Roi, Bilko a zvyšok skupiny /Charlie ako socha s gitarou a skin skinov Andy/ končia s dvoma prídavkami a moja oblúená Working Class Kids ide na záver ešte raz.
Last Resort boli dnes naozaj v špičkovej forme a bude to ťažké hrať po nich a asi jediná Oi! skupina ktorá to môže spraviť je The 4 Skins. Zjavulú sa na pódiu, vedení spevákom a showmanom Gary odgeso, ktorý má v hlave knockoutový úder silný jako kladivo. Potom je tu Vežký Tom "keby pohžad mohol zabíjať" McCourt s basou a kontrastný rockabillyový gitarista Steve, ktorý šatník zdedil určite po James Deanovi. Vzadu je silný bubeník a fanatik do Madness John Jacobs, skinhead od hlavy po päty. 1,2,3 a ideme prehliadkou najväčších hitov ktorú zahajuje "Wonderful World", potom "A.C.A.B.", potom "Sorry", ozajstný zákusok "Chaos" – vežké potešenie pre publikum, ide im to stále lepšie a lepšie. Pri "Evil" si spomeniem prečo má doma na stene prišpendleného Gary Hodgesa aspoň polovica francúzskych skinheadiek. "One Law For Them" a "Clockwork Skinhead". Áno, dnes boli všetky 3 kapely v špičkovej forme, ak budú hrať v tvojom meste – presvedč sa.
SOUTHALL /z novín The Guardian/
Je utorok večer v Peckhame. Treťotriedna mládežnícka rocková skupina pritiahla krčmové publikum a spieva mu falošné pesničky o syfilise. Nikto netancuje. Pijú, fajčia a hrajú karty. Je to koncert Oi! čo znamená, že je to koncert skinheadov. Úplne typický skinheadský koncert – 50p do krígla, vojenské šaty, traky a boty s ocežovými špicami. Hudba skončila o 22.00. Všetci sú vonku o 22.30. Policajti krúžia dookola – pre prípad. Ale nie je to normálny skinheadský koncert, lebo je prvý po Southalle. Mládež chodí za skupinami a polovička z nich bola tiež určite v Hamboroughu, keď sa to stalo.
Kým hrá predkapela opierajú sa pred krčmou dvaja mladíci a rozprávajú sa o zápalných flašiach. Vyzerá to ako vystatovanie ale nikdy si nemôžeš byť istý. Pri dverách stojí vežký vyholený vyhadzovač. "Reportér" povie znechutene. "Jeden mi ponúkol 5 librovku keď zahajlujem. Nemôžeš viniť mládež keď to spraví. Za 10 libier ti zaspievam aj Do piče s červenou zástavou".
Hlavná skupina sa volá The Elite, sú oblečený úplne rovnako jako 200 mladých pod nimi. Iba jeden má vysoký klobúk. Hlavný krikžúň oznamuje skladbu " I Wreck Haroc" /Spôsobím spustošenie/. Pokrúti očami a zakričí "Southall". Nikto ale príliš nereaguje. Southall je jediné o čom vedia rozprávať, ale je v tom viac sklamania ako triumfu. Je tu Gary Hitchcock – je úplne zmätený – bola to jeho skupina 4 Skins, ktorá hrala keď sa rozbili okná na krčme v Hamborough a dnu začali lietať benzínové bomby. "Skončili sme" – hovorí – " po tom všetkom čo sa o nás napísalo už nebudeme môcť nikde hrať. Asi nás to zničí." Poobzerá sa po sále: "Nemôžeme hrať už ani v takomto pajzli. Samozrejme, že sme nechceli mať ťažkosti. Ťahal by si so sebou baby a sopliakov keby si sa chystal na agresiu? Chceli sme len niekde hrať. Hrali sme v južnom Londýne v Hackley, kde žije veža čiernych a nikdy sme tam nemali problémy."
Zamiešal sa medzi nás nejaký mladý: "Hej, prečo si každý myslí, že všetci skinheadi sú nacisti? To, že som biely a že som z robotníckej triedy ešte neznamená, že som rasista. Myslia si, že sme votrelci z iného světa, len kvôli tomu jako vyzeráme. O.K., sú tu aj skíni z N.F., ale nie je to väčšina. Čo je zlé na anglickej zástave? Prachatí žudia – vyobliekaný hlupáci – vyvesia anglickú vlajku a sú patrioti. Ak si robotník a nosíš tričko s anglickou zástavou tak si hneď nacista."
V bare je skinhead – nemá viac jako 15 – utiera si hlavu barovým uterákom. Na nej má vytetované: Skinhead. "Pakistanci to prehnali" hovorí o piatočnej noci "nasrali sa ako kokoti kvôli ničomu. Len pár srandistov sa pýtalo kožko rupií stojí ryba s hranolkami. Keby boli tolerantnejší nebola by tá pojebaná agresia."
Vo vedžajšej miestnosti pri kartárskom stolíku stojí Laurie Pryor, manažér ďalšej Oi! skupiny – Business. Je tiež sklesnutý: Chcú nás zlikvidovať. Kde môžeme teraz hrať? Všetci promotéri nás očierňujú. Nikdy sme nezarábali prachy žiadnym spôsobom. Nemôžeme si dovoliť hotel a tak spíme v odávke. Nikdy sme na koncerte nezarobili ani penny. Hráme len pre mládež."
Na pomoc prichádza Max Splodge, podla ktorého sa volá ďalšia Oi! skupina – The Splodge – jediná ktorá sa objavila na špici rebríčkov s pesničkou "Two Pints Of Lager And A Packet Of Crisps" /2 pinty ležiaku a balíček Crispiek/. Je to skladba ktorá sa nedá hriešne vysvetžovať, ale skupina bola aj tak v nedežných stránkach označovaná za najnechutnejšiu skupinu Británie. Basák Willy je šťastný, že to môže vysvetliť: "Spravil som tú vec na pódiu, že som z prasačej hlavy vycucal oči a vypžul ich medzi divákov." Splodge: "Hej, v nedežných novinách sa písalo, že naše koncerty sú prepchaté skinheadmi a nacistami. Ale bola to totálna kokotina. Ale ako to vyšlo v tých novinách, tak sa zrazu objavilo na našich koncertoch hromady skínov a niektorí počas koncertov aj hajlovali. Ale ako im v tom mám zabrániť? V našich pesničkách nie je nič politického. Spravili sme koncert "Proti žuďom s hrdzavými vlasmi" vo Woolwich aby sme si urobili piču so všetkých žudí s predsudkami. Ale potom na našom najbližšom koncerte vyskočili 4 hrdzaví hlupáci z auta a bili ma drevenými palicami. Snažíme sa zastaviť distribúciu tlačovín NF, ale potom by sme mali zastaviť aj distribúciu tlačovín SWP. A žudia ťa nazvú rasistom. Nemôžeš vyhrať." Otočí sa aby sa pozrel na kapelu. Pokrčí plecami: "Humus, čo?"
Splodge, Willy, Laurie, Garry, mladý s tetovanou hlavou, vežký vyhadzovač a mladý okolo nich - oni všetci sú súčasťou kasty ktorá hrá hudbu a má ju rada. Väčšina má krátko trvajúce pracovné pomery alebo sú nezamestnaní. opýtaj sa ho čo robil celý deň, odpovie Ti: "Hral som sa s vláčikmi, a potom dlho pil." Čakajú na augustový štátny sviatok v Southende.
Je to uzavretý svet, definovaný účesmi, šatami, krčmami, futbalovými ihriskami, ulicami a obchodmi. Hudba je úplne nekomerčná a všetky skupiny, okrem hŕstky z asi 50tich sú úplne ignorované hudobnou tlačou. Garry Bushell z časopisu Sound je jediný hudobný žurnalista Británie ktorý je prívržencom scény.
Skinheadský revivial Oi! vzišiel z punku, ktorý ako hovoria mladý, sa skomercializoval. "Ľudia si mysli, že skíni sa narodili ako taký" - hovorí jeden. "Ale nie. Ja som bol punk, keď to frčalo. Potom Mod. Teraz som skin. Je to len móda, boh vie čo budem za pol roka. "
"Punk zničili pózeri. Oi! sú len mladí z robotníckej triedy, ale nie je to nič nové, keď boli moji rodičia mladí, boli teddy boys a holili sa navzájom žiletkami."
Svet skinheadov je samozrejme násilný. Časť je aj rasistická. Steve, nezamestnaný, má 16 a je členom British Movement. "Pakiši nám berú našu prácu a naše domy, tak ich nenávidím" - hovorí - "Adolf Hitler je môj idol. Mal pravdu. Vyhral by vojnu, ale mal problémy so žalúdkom. Tuším to bol vred."
Fanúšikovia Oi! tvrdia, že rasisti majú radšej futbal než hudbu. "NF si myslia že sme zdegenerovaná banda" - hovorí Garry Hitchcock, manažér 4 Skins - "ale chcú mladých žudí a tak posielajú svojich kamošov s vyholenýmí hlavami. "
"Prvá s tým začala pravica a teraz začali chodiť aj žavičiari. My s tým nemáme nič spoločné. Ani mladý nie sú žavičiari, ale mnohý z nich sú ovce. Kukni na tohto tuná" - ukazuje na dlháňa nakláňajúceho sa nad stolíkom - "ako zistím či je to fašista alebo komouš? Ako ich odoženiem preč? Hudba nie je rasistická. Je to o nezamestnanosti, živote z podpory. Je to o mládencoch ktorí strácajú čas v krátkodobých pracovných pomeroch, o flákaní sa po uliciach, o veciach ktoré títo mladí poznajú. A tí čo hrajú v kapelách sú presne takí istí ako tí čo ich počúvajú. " - hovorí G. Bushell- "majú tiež zlé džoby alebo nemajú prácu vôbec. To nie je fašizmus, je to len politická dezilúzia. Myslí, že vrchol nacistickej infiltrácie bol v ´79tom. Skupiny ako Sham 69 ktoré s tým flirtovali boli zničené. teraz nie je vežkým rozporom pravica/žavica, ani čierny/biely. Teraz je to sever/východ. 200 fanúšikov West Ham United zaútočí na koncerte Cockney Rejects na 50 fanúšikov Arsenalu."
"Ak sa pozrieš na pochody NF" - hovorí Max Splodge - "dobrých 50% je primladých na vožby a kým dospejú tak z toho dávno vyrastú. "
Garry Johnson, 22 ročný nezamestnaný East Ender /Východný londýnčan/ ktorý píše rockové básne súhlasí: "Všetko je záležitosť územia. Myslím tým, že tento rok som nikdy nebol južne od rieky, okrem toho keď som tadiaž prechádzal na dovolenku. V týchto krčmách je iná atmosféra než v East Endských. Ak sú skíni opitý a rozhodnú sa ísť von biť sa, čo niekedy robia, zvyčajne idú na fotbal a zbijú priaznivcov druhej strany. Bijú malomeštiakov a médiá sa z toho snažia spraviť čierni proti bielym, lebo sú posratí od strachu."
"Chcú nás pichnúť pod koberec, ale my sa nedáme ušliapať" - hovorí Willy, bassista The Splodge - "chcú nám teraz zobrať aj našu hudbu. BBC nás nevysiela a je stále menej a menej krčiem, kde môžeme hrať." "Bolo nám ponúknuté aby sme hrali 16.júla v Bradforde, ale myslel som si, že bude lepšie to odmietnuť" - hovorí Splodge - "Ľudia by to nepochopili. Pozval nás tam pakistanec - Oi! The Turban - ho voláme. Ale nemôžeme si to teraz dovoliť."
POLITICI NIE SÚ ROBOTNÍCKA TRIEDA
Skinheadi neberte si žiadne inštrukcie od politických strán, lebo to sú naši nepriatelia, skorumpovanci a klamári, myslia len na seba, na to čo by mohli získať.
Teda ak veríš tomu čo čítaš v tlači, potom si si vedomí, že patríš ku skutočným nacistickým oddielom v bagandžiach. chodíte na koncerty v paramilitaristických uniformách a zdravíte sa navzájom Sieg Heil! A to musú byť pravda, lebo si to čítal. Blbosť, čo? Sranda, cha, cha. Aká kopa pojebaných klamstiev od bandy tzv. žurnalistov, znie to podobne ako "my máme najlepších policajtov na svete" alebo "my máme najpravdivejšiu tlač." Blbosť, ale noviny to predáva.
Spomeň si keď punk začínal, kto ho nepovolil hrať v mestských halách? Politici všetkých strán. Ale o rok neskôr, keď bol punk na vrchole popularity, tak všetci politici zistili, že by im hlasy mladých mohli pomôcť a tak začali zrazu punk rešpektovať, všetci začali zakladať rôzne malomeštiacke hnutia ako Anti - Nazi League a CND, zrazu punkov chceli, ale nechceli nás, chceli len naše hlasy. A kde boli títo majstri reči keď sme ichpotrebovali, čo?
Spomenul som konzervatívcov, liberálov, S.P.D. aj extrémne strany žavice aj pravice, ale prečo sa trápiť, veď všetci vieme, že toho nie sú hodní, je to všetko jedna banda.
Och, áno v čase mieru si nás politici nevšímajú, ale keď títo majstri začnú vojnu, je to vždy robotnícka mlaď, kto ide v prvej línií, sme to my, koho budú zabíjať. Oni len dávajú rozkazy, ukazujú sa v slušivých uniformách a pripínajú si jeden druhému na hruď medaile.
EPILÓG
Je 23 týždňov po Southalle a všetko vyzerá teraz pre Oi! jasnejšie. Prežili sme odporný prúd nepochopenia a lživej propagandy. Za posledné 2 mesiace udreli Oi! single 4 Skins, Blitz a Partisans do Top 5 Indies a Infa Riot a Business ich chcú nasledovať, zatiažčo hviezdy Exploited sa objavili v Top 30 so singlom Dead Cities. Vyšiel aj Oi! the Album.
Business a Infa Riot majú tento mesiac turné a v rámci neho budú aj 3 protirasistické koncerty. Blitz hrali na "Pochode za právo na prácu" proti Konzervatívnej konferencií. B - strana singlu Business: "National Insurance Blacklist" utočí proti obchodníkom z vojnou. Ak kvôli tomuto sme pravičiari, tak mi je žúto, v politike sa vôbec nevyznám.
|
|
|
Hodnocení článku |
|
Známka: 2.91
Počet hlasů: 407
|
|
|
Spřátelené weby:
